Iba pre osoby 18 +
Prológ
Ležala na posteli a hľadela kamsi do prázdna. Len cigareta pravidelne zasvietila, keď si ju priložila k ústam a dym, ktorý vydýchla sa jej votrel do zraku. Inak nič. Čas sa pre ňu zastavil. Len jej nahé telo, ošumelý kedysi biely strop a sivé praskliny v ňom, ktoré sú stále rovnaké. Nemenné. Z každodenného hľadiska sa zdajú nemenné, ale pred dvadsiatimi rokmi tu neboli. Aj ona bola pred dvadsiatimi rokmi iná. Vtedy mala tri roky a bola malým nevinným stvorením, ktorého najhoršia nočná mora bol vypadnutý mliečny zub. Keď išla spať s plyšovým macíkom verila, že keď ho bude veľmi ľúbiť a stískať najmocnejšie ako dokáže, tak ráno ožije a bude sa s ňou hrať. Teraz by sa jej ten zub zišiel a keď chodí spávať s „macíkom“ a musí ho veľmi ľúbiť a stískať najmocnejšie ako dokáže, dúfa, že ráno skape a už nikdy sa s ňou nebude hrať.
Zahasí cigaretu a pozrie na hodiny. Zhnusenie nad realitou jej zmierni pohľad na spiacu ženu vedľa nej. S trochou make-upu a šatstva by vyzerala ako princezná. Ešte pätnásť minút ju nechá spať a potom musia vypadnúť. Najradšej by ju nechala spať celú noc. Najradšej by jej zniesla aj modré z neba, keby mohla. Ach, ako ju len miluje.
Kapitola 1
„Hej, Sabi, seriózne by si si mala dať spraviť ten zub,“ povedala Nina keď natiahla Sabine hornú peru zízajúc jej do úst.
„Nechaj ma spať!“ naštvane jej odhodí ruku a otočí sa na druhý bok dosť vehementne na to, aby dala najavo, že ju otravuje.
„Myslím to vážne, nemôžeš predsa takto chodiť po svete. Nech ti nešibe. Lebo ja ti to hneď opravím,” smeje sa a vyberá z úst žuvačku, „najnovšou technológiou,“ a kladie jej ju na miesto kde kedysi býval ostrý rezák. Teraz mu chýba spodná tretina.
„Ja ťa zabijem!“ hovorí Sabina, ale teraz sa smeje aj ona, dokonca predvedie vylepšený hollywoodsky úsmev.
„Poďme dnes nakupovať, prosím, prosím,“ hádzala Nina prosebné pohľady.
„Daj pokoj, chcem sa konečne vyspať a koľkokrát ti mám vysvetľovať, že sa mi vyhadzujú vyrážky, len čo počujem slovo nákupy.“
„Shopping?“ skúsila s malou dušičkou.
Sabina jej odvetila šmarením podušky rovno do tváre.
„Vidím, že vy dve krásavice ste už hore,“ ozve sa spolubývajúci Alex stojac medzi dvermi, „tak môžete láskavo umyť ten pripálený grc z môjho hrnca, ktorý ste tam nechali odvčera.“
„Ježíš, len sa nepototo,“ odvetí mu Nina.
„Chcela povedať neposer. Len sa oblečieme a hneď nás tam máš, drahý,“ dodala Sabina presladeným hlasom.
„Veď za to,“ zahundral Alex a odšuchtal sa do kuchyne.
Keď sa k nemu pridajú so záhadným výrazom v tvári, práve sedí za kuchynským stolom s rozloženými šminkami a zrkadlom.
„Vy snáď niekam idete?“
„Presne, Saška, ideme nakupovať,“ odpovedala Nina, vzala si jablko a druhé hodila Sabine.
„Takto?“ premeral si ich so zdvihnutým obočím.
„Áno, zlatko, takto. My si totiž nemusíme maľovať tvár na ksicht ako ty,“ podpichla ho Sabina a dala mu pusu na líce.
„Kam si myslíte že idete, milostivé, na niečo ste zabudli!“
„Vieš aký máme vzťah ku grcom po nedávnej skúsenosti,“ povedala Nina zaliečavo a dala mu pusu na druhé líce.
Schmatli kabelky a s chichotom zabuchli vchodové dvere.
„Nedávna skúsenosť…“ zašomral si, ale, popravde, nemal im čo zazlievať.
Pred dvoma týždňami prišiel v takom stave, že nielen nevládal ani ležať, ale povracal si celú posteľ a dievčatá to celé dali po ňom do poriadku. Tvrdia, že ho museli dať do stabilizovanej polohy, lebo nevedeli či upadá do spánku, bezvedomia alebo smrti. Vraj ho pri živote udržal len ten smrad. Priveľmi sa hanbí na to, aby si pripustil, že majú pravdu. Jeden hlúpi hrniec im prepáči.
Vybehol rýchlo na balkón. Toto im ale nedaruje!
„A nie som Saša!“ zakričal za nimi a pohrozil im ukazovákom ako to robievali učiteľky v škôlke. Pri pohľade naňho vyprskli od smiechu. Taký krásny deň, a to je ešte len ráno.
Alex zavrel balkónové dvere a nemohol sa prestať usmievať. Konečne ich videl znova sa smiať. Aj keď neznáša, keď mu hovoria Saša, tentoraz im to odpustí. Vlastne im to odpustí vždy. To sú také ich hry, stále sa doťahujú a robia si napriek. Preto mu dievčatá nepovedia inak ako Saša. Lebo ho to najviac na svete vytáča. Volá sa Alexander a hovorí si skrátene Alex. Nebude predsa používať Sašo. V detstve sa mu posmievali, keď ho volali šašo. Vtedy nebolo moderné aby sa niekto volal Alex. Dnes je Alexov plná riť, pomyslel si.
„Plná riť! Aké výstižné,“ zasmial sa a v dobrej nálade pokračoval v líčení.
Keď bol hotový, našpúlil čierne pery na seba do zrkadla a snažiac sa o zvodný tón povedal:
„Som Saša. Tvoja EMO šľapka.”
Zase sa pustil do smiechu. Ako smiešne to znelo z jeho úst. Pobavený žartom na vlastný účet si ešte zalakoval dlhú čiernu ofinu, ktorá mu zakrývala jedno oko, skontroloval dych a odišiel do práce.
„OK, čo si teda potrebuješ kúpiť?“ spýtala sa otrávene Sabina.
„Potrebujem? Odkedy chodia ženy na nákupy, keď niečo potrebujú? Nič nepotrebujem. Čiže inými slovami – potenciálne sa mi zíde všetko!“
„Nemudruj, keď nič nepotrebuješ, tak načo tu budeme strácať čas? Radšej sme si mohli dlhšie pospať!“
„Ty by si len spala! Okrem toho, chcem aby si si kúpila niečo ty.“
Ja nič nechcem a nepotrebujem. Čiže inými slovami- nič nechcem a nepotrebujem.”
„Pozri aké roztomilé tričko majú tu, vo výklade, poďme sa pozrieť!” zvolala Nina a už ju ťahala do jedného z fast fashion obchodov.
Sabina si povzdychla nad jej záľubou v debilných potlačiach. Skôr než stihla zaprotestovať, Nina už držala v náručí niekoľko kúskov a pohľadom generála zavelila smer kabínky.
Vyzliekla bleskovým pohybom Sabine tričko, tak ako to zvykne robiť sebe a strkala jej do ruky nové. Sabina stála natlačená pri zrkadle až sa jej bradavky dotkli jeho studeného povrchu.
„Prečo nevyjdeš ako normálny človek von a nenecháš ma vyskúšať si to a potom sa vymeníme,“ zaprotestovala.
„Lebo sa chcem pozerať,“ odpovedala Nina a blysla lačným pohľadom po jej prsiach.
Sabina len prevrátila oči ale Ninu neoklame jej naoko ľahostajný výraz. Sabinine stvrdnuté bradavky už tušili čo bude nasledovať. Nina stojac v tesnej blízkosti za ňou, vzala jej malé pevné prsia do dlaní a začala ich jemne masírovať. Sabina sa už nesnažila nič predstierať, zavrela oči a zaklonila hlavu, pričom odhalila dlhý bledý krk. Nina sa nenechala dlho núkať a jemne sa naň prisala.
„Keby som bola chlap, tak by som ťa tu zozadu pretiahla tak, že aj SBS-ka by sa hanbila nás vyhodiť,“ pošepkala jej Nina do ucha, pričom jej stále hladila prsia.
Sabina tichučko zamrnčala, keď jej Nina vzala bradavky medzi palec a ukazovák. Keď pritlačila, Sabina schytila šticu svojich dlhých vlasov a priložila si ju k ústam, aby utlmila tiché stonanie. Nina spustila ruky a odopla jej gombík na rifliach, rozopla zips a vsunula jej prsty do nohavičiek. Potešila sa jej vlhkému privítaniu. Sabina jej však ruky odtiahla, otočila sa k nej a opätovala bozk. Prikázala jej si sadnúť. Stiahla jej nohavice aj s nohavičkami k členkom, roztiahla lono a zaborila sa jazykom do jej vnútra, ktoré sálalo horúčavou a túžbou tak ako to jej. Ninou prešla vlna vzrušenia a zastonala v očakávaní čo bude nasledovať. Sabina pomaly krúžila jazykom, jemne ju hrýzla a zabárala sa do jej vlhkého vnútra. Nina stiahla tričko z vešiaka nad hlavou a priložila si ho k ústam, lebo vedela, že onedlho sa nebude vedieť ovládať.
Pohyby jazyka sa zrýchľovali. Nina zaklonila hlavu, oboma rukami si pevne pritlačila tričko k ústam, aby stlmilo jej vzdychy. Dráždila ju stále viac, až kým Nina nezadržala dych a neprešiel ňou slastný kŕč. Sabina sa odtiahla a pobavene hľadela na Ninu v zrkadle. Dlhé čierne vlasy a bledá koža z nej robila krehkú bábiku, no schovávala v sebe kus ohňa.
„Čo je?“ spýtala sa Nina trocha zahanbene, keď si všimla Sabinin uprený pohľad v zrkadle.
„Nič. Len sa na seba pozerám ako asi vyzerám po dobrej makačke.“
„A odkiaľ vieš, že to bolo dobré?“
„Ha-ha, zlatko, veď ťa poznám ako by nás jedna mater mala,“ povedala s úškrnom.
Vzala Nine z rúk dokrčené tričko. „Myslím, že si vezmem toto.“
Personál nič nespozoroval a nebolo im ani čudné, keď vyšla z kabínky jedna a po chvíli druhá. Niet sa čo čudovať, veď sú identické dvojičky.