Úryvok – Nina a Sabina

Kniha aj tento úryvok je určený osobám starším ako 18 rokov.

Prológ

Ležala na posteli a hľadela do prázdna, niekam na popraskaný strop. Len cigareta pravidelne zasvietila keď si ju priložila k ústam a dym, ktorý vydýchla sa jej votrel do zraku. Inak nič. Čas akoby sa zastavil. Len jej dvadsaťtri ročné nahé telo, ošumelý kedysi biely strop a sivé praskliny v ňom, ktoré sú stále rovnaké. Nemenné. Z každodenného hľadiska sa jej zdajú nemenné, ale pred dvadsiatimi rokmi tu neboli. Aj ona bola pred dvadsiatimi rokmi iná. Nad tým sa len trpko pousmeje.  Je to výsmech, irónia, sarkazmus… Či bolesť?

Vtedy mala tri roky a bola malým nevinným stvorením, ktorého najhoršia nočná mora bol vypadnutý mliečny zub. Keď išla spať s plyšovým macíkom verila, že keď ho bude veľmi ľúbiť a stískať najmocnejšie ako dokáže, tak ráno ožije a bude sa s ňou hrať. Zasmiala sa. Teraz by sa jej ten zub zišiel a keď chodí spávať s „macíkom“ a musí ho veľmi ľúbiť a stískať najmocnejšie ako dokáže, dúfa, že ráno skape a už nikdy sa s ňou nebude hrať.

Zahasí cigaretu a pozrie sa na hodiny. Zhnusenie nad realitou jej zmierni pohľad na spiacu ženu vedľa nej. S trochou make-upu a šatstva by vyzerala ako princezná. Ešte pätnásť minút ju nechá spať a potom musia vypadnúť. Najradšej by ju nechala spať celú noc. Najradšej by jej zniesla aj modré z neba, keby to dokázala. Ach, ako ju len miluje.

Kapitola 1

„Hej, Sabi, seriózne by si si mala dať spraviť ten zub,“ povedala Nina keď natiahla Sabine hornú peru zízajúc jej do úst.

„Nechaj ma spať!“ naštvane sa na ňu oborí, odhodí jej ruku,  otočí sa na druhý bok dosť vehementne na to, aby dala najavo aká je naštvaná.

„Naozaj, nemôžeš predsa takto chodiť po svete. Nech ti nešibe. Lebo ja ti to hneď opravím,” smeje sa a vyberá z úst žuvačku, „najnovšou technológiou spírmint-dablmint-a-džújsifruit!“ a kladie jej ju na miesto kde kedysi býval ostrý rezák. Teraz mu chýba spodná tretina.

„Ja ťa zabijem!“ teraz sa smeje aj Sabina a ešte sa rehocú viac, keď si dá žuvačku na prádzne miesto a rozdáva hollywoodske úsmevy.

„Že pôjdeme dnes nakupovať, prosím, prosím, prosííím,“ hádzala Nina prosebné pohľady.

„No určite, chcem sa vyspať konečne a koľkokrát ti mám vysvetľovať, že sa mi vyhadzujú vyrážky, len čo počujem slovo nákupy.“

„No dobre, dobre. Tak let´s go shopping!“

Sabina hodí po Nine podušku, no tá ju chytí a hodí ju naspäť do nej. To si Sabina len tak nenechá a začnú sa naháňať po izbe, pričom Nina piští ako malé decko.

„Vidím, že vy dve krásavice ste už hore,“ povie Alex stojac medzi dvermi, „tak môžete láskavo umyť ten grc z môjho hrnca, ktorý ste tam nechali odvčera.“

„Ježíš, no len sa nepototo,“ smeje sa Nina.

Sabina pregúlila očami nad Nininou zdržanlivosťou nadávok.

„Chcela povedať neposer. Len sa oblečieme a hneď nás tam máš, drahý,“ dodala Sabina a sladko sa naňho usmiala.

„No veď za to,“ zahundral Alex a odišiel do kuchyne.

Obliekli sa a o päť minút boli pripravené na odchod. Keď už Sabina ide nakupovať, Nina vie, že nemá čas na žiadne prípravy.

Vpochodujú do kuchyne uškŕňajúc sa jedna na druhú, no najmä na Alexa, ktorý sedí za kuchynským stolom s rozloženými šminkami a zrkadlom.

„A vy snáď niekam idete?“

„Áno, Saška, ideme nakupovať,“ povedala Sabina, vzala si jedno jablko a druhé hodila Nine.

„A to takto?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím.

„Áno, zlatko, takto. My si totiž nemusíme maľovať tvár na ksicht tak ako ty,“ povedala Nina, dala mu pusu na líce a odkusla si z jablka pri odchode z kuchyne.

„A kam si myslíte že idete, milostivé, ešte vás tu čaká pripálený hrniec!“

„Vieš aký máme vzťah ku grcom po nedávnej skúsenosti,“ povedala Sabina zaliečavo a dala mu pusu na druhé líco.

Obidve schmatli kabelky a s chichotom zabuchli vchodové dvere.

„Nedávna skúsenosť, ts…“ zašomral si, pričom, popravde, nemal  im čo zazlievať. 

Pred dvoma týždňami prišiel  v takom stave, že nielen že nevládal ani ležať, ale povracal si celú posteľ a dievčatá to celé dali po ňom doporiadku. Trvdia, že mu museli vyberať zvratky z úst a dať ho do stabilizovanej polohy, lebo nevedeli či upadá do spánku, bezvedomia alebo smrti. On však tvrdí, že to si už vymýšľajú, na nič také si nespomína, to je však slabý argument, keďže si nepamätá vôbec nič. A odkiaľ by vedeli stabilizovanú polohu, že? Na to so smiechom  odpovedali, že poznajú predsa všetky polohy. Vraj ho pri živote udržal smrad jeho zvratkov všade naokolo. Priveľmi sa hanbí na to, aby si pripustil, že je to naozaj pravda. V tú noc ho zachránili. On im môže odpustiť jeden hrniec. Aj keď ich nerád rozmaznáva, no sú to jeho zlatíčka.

Vybehol rýchlo na balkón. Toto im nedaruje!

„A nie som Saša!“ zakričal za nimi a pohrozil im ukazovákom ako to robievali učiteľky v škôlke. Pri pohľade naňho vybuchli do smiechu. Taký krásny deň už dlho nezažili. A to je ešte len ráno.

Alex zavrel balkónové dvere a nemohol sa prestať usmievať. Konečne ich videl znova sa smiať. Aj keď neznáša, keď mu hovoria Saša, tentoraz im to odpustí. Vlastne im to odpustí vždy. To sú také ich hry. Stále sa doťahujú a robia si napriek. Preto mu dievčatá nepovedia inak ako Saša. Lebo ho to najviac na svete vytáča. Volá sa Alexander a hovorí si skrátene Alex. Nebude predsa používať Sašo. To znie ako šašo. Šašom ho veľakrát v detstve častovali a je na to alergický. Vtedy nebolo moderné aby sa niekto volal Alex. Dnes je Alexov plná riť, pomyslel si.

„Plná riť! Aké výstižné,“ zasmial sa a v dobrej nálade pokračoval v líčení.

Keď bol hotový, našpúlil čierne pery na seba do zrkadla a snažiac sa o zvodný tón povedal:

„Som Saša. Tvoja EMO šľapka.”

Zase sa pustil do smiechu. Ako smiešne to znelo z jeho úst. Saša. Pobavený žartom na vlastný účet si ešte zalakoval dhú čiernu ofinu, ktorá mu zakrývala jedno oko, skontroloval dych a odišiel do práce.

„OK, čo si teda potrebuješ kúpiť?“ spýtala sa otrávene Sabina.

„Potrebujem? Odkedy chodia ženy na nákupy, keď niečo potrebujú? Nič nepotrebujem. Čiže inými slovami – potenciálne sa mi zíde všetko!“

„Ale nemudruj, prosím ťa, keď nič nepotrebuješ, tak načo tu budeme strácať čas. Radšej sme sa mohli vyspať!“

„Radšej by si bola umývala Alexov hrniec? A okrem toho, chcem aby si si kúpila niečo ty.“

„Ale ja nič nechcem a nepotrebujem. Čiže inými slovami- nič nechcem a nepotrebujem.”

„Pozri aké roztomilé tričko majú tu, vo výklade, poďme sa pozrieť!” zvolala Nina a už ju ťahala do jedného z obchodov.

Sabina povzdychla nad jej tričkovou mániou s debilnými podtlačami a akože vtipnými nápismi. Skôr než stihla zaprotestovať, Nina už držala v náručí niekoľko takýchto tričiek a pohľadom generála zavelila zamieriť do kabínok.

Zavreli sa v kabínke, ktorá nebola navrhnutá pre viac ako jedného človeka, ale Nina bola neúprosná. Vyzliekla bleskovým pohybom Sabine tričko, tak ako to zvykne robiť sebe a strkala jej do ruky nové. Sabina stála asi centimeter od zrkadla a jej bradavky sa dotkli jeho studeného povrchu.

„Prečo nevyjdeš ako normálny človek von a nenecháš ma vyskúšať si to a potom sa vymeníme,“ zaprotestovala Sabina.

„Lebo sa chcem pozerať,“ odpovedala a blysla lačným pohľadom po jej nahých prsiach.

Sabina len prevrátila oči ale Ninu neoklame jej naoko ľahostajný výraz. Sabinine stvrdnuté bradavky  už tušili čo bude nasledovať. Nina stojac v tesnej blízkosti za ňou, vzala jej malé pevné prsia do dlaní a začala ich jemne masírovať. Sabina sa už nesnažila nič predstierať, zavrela oči a zaklonila hlavu, pričom odhalila dlhý bledý krk. Nina sa nenechala dlho núkať a jemne sa naň prisala.

„Keby som bola chlap, tak by som ťa tu zozadu pretiahla tak, že aj SBS-ka by sa hanbila nás vyhodiť,“ pošepkala jej Nina do ucha, pričom jej stále hladila prsia.

Sabina tichučko zamrnčala, keď jej Nina vzala bradavky medzi palec a ukazovák. Nina pritlačila, Sabina schytila šticu svojich dlhých vlasov a priložila si ju k ústam, aby utlmila slabé stonanie. Nina spustila ruky a odopla jej gombík na rifliach, rozopla zips a vsunula jej prsty do nohavičiek. Veľmi sa potešila jej vlhkému privítaniu. Sabina jej však vytiahla ruky zo svojich nohavičiek, otočila sa k Nine a opätovala jej bozk. Prikázala jej si sadnúť. Potom si kľakla na kolená a rozopla jej nohavice. Aj s nohavičkami jej ich stiahla k členkom, prstami jej roztiahla pysky a zaborila sa  jazykom do jej vnútra, ktoré sálalo horúčavou a túžbou tak ako to jej. Ninou prešla vlna vzrušenia a zastonala v očakávaní čo bude nasledovať. Sabina pomaly krúžila jazykom, jemne ju hrýzla a zabárala sa do jej vlhkého vnútra. Nina zovrela v ruky v päste a zastonala. Stiahla tričko z vešiaka nad hlavou a priložila si ho k ústam, lebo vedela, že onedlho sa nebude vedieť ovládať.

Sabina stále zrýchľovala pohyby jazyka v nej. Nina zaklonila hlavu, oboma rukami si pevne pritlačila tričko k ústam, aby stlmilo jej vzdychy. Dráždila ju stále viac, až kým Nina nezadržala dych a neprešiel ňou slastný  kŕč. Sabina sa odtiahla a pobavene hľadela na Ninu v zrkadle ako má stále priložené tričko pevne k ústam, nohy rozkročené, oči zavreté a ako sa jej stále zrýchlený dych nevie vyrovnať s tým, že rozkoš sa už skončila. Dlhé čierne vlasy a bledá koža z nej robila krehkú bábiku, no schovávala v sebe kus ohňa. V očiach nenásytný pohľad a ústa roztiahnuté v spokojnom úsmeve.

„Čo je?“ spýtala sa Nina keď si všimla Sabinin uprený pohľad v zrkadle.

„Nič. Len sa na seba pozerám ako asi vyzerám po dobrej makačke.“

„A okdiaľ vieš, že to bolo dobré?“

„Ha-ha, zlatko, veď ťa poznám ako by nás jedna mater mala,“ povedala a začali sa chichúňať.

Obliekla sa a vzala Nine z rúk dokrčené tričko.

„Myslím, že si vezmem toto,“ povedala s úškrnom a išla ho zaplatiť.

Personál  háklivý na takéto scény nič nespozoroval a nebolo im ani čudné, keď vyšla z kabínky Sabina a po chvíli Nina. Zrejme si myslelim že je to tá istá osoba, ktorá sa vrátila si niečo vyskúšať. Niet sa čo čudovať, veď sú identické dvojičky.